Predsa som sa rozhodba ešte niekoľko riadkov napísať, a je to na tému histórie medovníkov…

História medovníčkov siaha až do praveku, kde už praveký človek prišiel na myšlienku zmiešať múku s medom od divých včiel a pomocou ohňa si v hlinenej nádobe upiecť primitívne sladké pečivo. Med a výrobky z neho patrili medzi prvé pokrmy človeka.

Staroveké národy používali medové pečivo ako obetu bohom, pri slávnostných príležitostiach darovali medovníky rôznych tvarov. V egyptskom hrobe starom pár tisíc rokov sa dokonca našlo výborne zachovalé medové pečivo.

Medovníkové cesto má tú skvelú vlastnosť že ani surové ani upečené státím nestráca na kvalite a chuti, ale práve naopak. Stáva sa ešte chutnejším. Veľkou výhodou je, že medovníčky vydržia požívateľné dlhé roky vďaka medu, ktorý pôsobí konzervačne. Cesto je výborne formovateľné čo pekárov nabádalo formovať z neho tie najrozmanitejšie figurálne tvary a neskoršie aj zvýrazňovať rôzne výjavy a príhody zo spoločenského života. Najčastejšími tvarmi bolo srdce, koník, husár, bábika a iné.

Ako spomienkové predmety sa medovníky istý čas vystavovali medzi oknami v prednej izbe a až potom ich bolo možné zjesť.

Plochej drevenej forme bez ozdôb a na vrchole pernikárskeho remesla v umelecky vyrezávaných drevených formách, na ktorých bol zvýraznený gotický a renesančný ornamentálny štýl. Neskôr sa stále viac obohacovali etnografickými, u nás slovenskými ornamentálnymi prvkami a kompozíciami.

Dobrý medovnikársky remeselník sa musel dokonale vyznať aj v rezbárskom umení. Mnohé zachované exempláre drevených perníkových foriem sú umeleckými skvostami rezbárskeho ľudového umenia. Pernikárske a rezbárske remeslá sa nevyhnutne spojili. Vzostup kultúry meštianstva si vynucoval stále krajšie a umeleckejšie rezbárske formy, ktoré sa potom rýchlo šírili po okolitých štátoch Európy. Perníkové formy museli vždy vyhovovať ideám doby. 

Prvé pernikárske remeselné cechové spoločenstvo tzv. Hlavná cechová láda na Slovensku vzniklo v roku 1619 v Bratislave odlúčením sa od Viedenského generálneho cechu. Pôsobnosť bratislavskej Hlavnej cechovej lády sa rozprestierala na celé vtedajšie Uhorsko a bola dlhý čas centrom celouhorského pernikárskeho remesla.

Pernikárske remeslo a s ním aj umenie vyhotovovať perníkové formy začalo v druhej polovici 19. storočia z mnohých príčin upadať. Bolo to predovšetkým pre všeobecný rozvoj cukrárskeho remesla, ktoré vytláčalo perníkové pečivo z jedálneho lístka väčšiny rodín. Aby medovnikári obstáli v konkurenčnom boji, začali používať náhradky, čím sa znižovala akosť pečiva.

Výroba medových pečív sa u nás dnes sústreďuje popri iných hlavných pečivárskych výrobkoch aj v niekoľkých veľkých pečivárskych podnikoch. Obrázková ozdoba svojimi námetmi je aj dnes prispôsobená sezónnym požiadavkám. Dnešná moderná domácnosť nevenuje dostatočnú pozornosť domácim medovým výrobkom pre nedostatočnú znalosť biologickej hodnoty medu, čo je veľká škoda a dúfam, že po prečítaní tohto článku sa mi to podarí aspoň trošku zmeniť…

Izvor: Nahliadnutie do medovníkovej histórie

Kolumna: Ana Kominka